Lektori

Už od najstarších čias boli ľudia Cirkvou ustanovovaní do rôznych služieb pri slávení bohoslužieb. V 1. storočí čítal každý, v 2. storočí klerici, v 5. storočí, v najväčšom rozkvete liturgie, to už boli lektori. Lektorát zanikol v 10. storočí. Obnovený bol po II.vatikánskom koncile (1962 – 1965), kedy bolo postavenie lektora upravené v Konštitúcii o posvätnej liturgii (Sacrosanctum Concilium). Lektor je ustanovený na úlohu čítať v liturgickom zhromaždení Božie slovo (nie evanjelium!). Ak chýba žalmista, recituje medzi čítaniami žalmy. Ak niet diakona, v spoločných modlitbách veriacich prednáša úmysly. Lektor by si mal lekciu najskôr dôkladne prečítať. Pri ambóne (kazateľnici) si dáva pozor i na gestá a držanie tela. Veď číta Božie slovo.

Rovnako lektori by mali dodržiavať nasledujúce zásady:

• mať v úcte službu lektora ustanoveného liturgickým obradom;
• konať svoju vlastnú úlohu aspoň v nedele a sviatky, najmä pri hlavnej omši;
• byť naozaj schopní a starostlivo pripravení na čítanie duchovne (biblicky a liturgicky)
  i technicky.

V našej farnosti sa do lektorskej služby zapájajú veriaci rôznej vekovej kategórie. Cez týždeň, počas sv. omší, čítajú Božie slovo prevažne deti a miništranti. V nedele a vo sviatky dospelí, poväčšine manželské páry. V prípade neprítomnosti sú ochotní zastúpiť lektorov kostolníci.

Koordinátor lektorov vo farnosti: