« Ves enrere

Akademický maliar Ladislav Záborský, jedno jeho dielo a odpoveď naň.

L. Záborský - Človek a svetlo
(báseň k obrazu majstra Ladislava Záborského... pri príležitosti jeho 88 sviatku narodenia, )

 

 


       ...

   zostaň pri nej!

miluj túto rieku!

      porozumej!

bude ti rozprávať

   kým slnko nezapadne

       ...

príbeh človeka

   na tú chvíľu, vynoril sa

z tmy čo všetko i málo ponúkla

     prestať začal čas

       ...

(p)okraj hriechu už ako cnosť na brehu

     nikdy nebyť rozpoltený

odetý v chrámovej bezmocnosti

    vstúpi a namáča články

       ...

nevidí v nej viac

   viac prekážku na ceste ciest

z miest odkiaľ prichádza

    pochybovať niet v čo

       ...

ponoriť sa do (zdanlivo) bezpečnej vody

    splynúť v odraze krásy

                 odrazu

    Jediného

slnka v trojitom oblaku

       ...

Ó, prahne a hľadá

  (ešte nena)učený opovrhnúť zlým

teraz nič nie je zásadné

   odniesť si do sveta

       večný obraz

nech ho nevymyje z jeho vnútra

       ...

nová vlna, ktorú nezabudne chytiť

     do skrížených rúk

prehodnotí so zavretými očami

   zaťiaľ čo neviditeľní hrajú jeho hymnu

       ...

za pár vyrazených dychov

      predáva obdiv

zneje z posledných slov

    "dávam ti svoj život"

       ...

   ostal pri nej

     miloval túto rieku

porozumel mnoho

      ona len rozprávala

  a slnko nezapadlo

       ...


zdroj:  http://jakab.blog.sme.sk/c/180344/Clovek-a-svetlo.html#t2#ixzz1eQQacHPa