« Ves enrere

Ladislav Záborský, báseň z väzenia

http://www.dielo.sk/res/top.jpgLADISLAV ZÁBORSKÝ

Vo väzení

Že sedím tu sám a nečujem kultúry hlas?
Nie je tu tak pusto celkom.
Veď som herec v divadle veľkom,
ktorého režisérom je Boh sám.
Aj filmové predstavenie hocikedy mám:
Len treba zapnúť fantázie živý zdroj,
lebo mám v hlave mnoho filmov aj premietací stroj.
Najkrajšie knihy, to sú duše ľudí,
V ktorých pod povrchom podivný život prúdi.
Aj rozhlas tu mám v tejto pustej cele,
Keď hlas Boží mi v duši znie a budí city vrelé.
Lebo nebo vysiela stále pre celý svet,
len treba načúvať a vedieť rozumieť.

 

 

 

 

„Mňa veľmi veľa razy Boh zachránil. On bol ku mne nesmierne dobrý. Aj z tých ťažkých situácií, z chorôb, z väzenia spravil pre mňa veľký duchovný osoh. On vie robiť z ľudského blata duchovné zlato.“ Ladislav Záborský

 

viac tu:

http://www.upn.gov.sk/filmy/ladislav-zaborsky-1921