Spoločenstvá

… sú znamením života Cirkvi, pomocou pri hlásaní evanjelia a dobrým
východiskom pre novú spoločnosť, ktorá je založená na „civilizácii lásky"…(Redemptoris missio, 51)

  • Cirkevné spoločenstvá, podporované biskupmi a ich konferenciami, sa osvedčujú ako centrá kresťanskej formácie a misionárskeho vyžarovania. Ide o skupiny kresťanov, ktorí sa stretávajú na rodinnej úrovni alebo v obmedzenom okruhu, aby sa modlili, čítali Písmo, prehlbovali si náboženské vedomosti a zaoberali sa cirkevnou problematikou z hľadiska spoločnej zaangažovanosti. Takéto spoločenstvá sa stávajú kvasom kresťanského života, pozornosti voči zanedbaným a angažovania sa za premenu spoločnosti. V nich zažíva kresťan spoločenstvo, cíti sa sám aktívnym a dostáva popud spolupracovať na úlohe pre všetkých.
  • Každé spoločenstvo, ktoré chce byť kresťanské, musí mať základ v Kristovi a v ňom žiť počúvaním Božieho slova, modlitbou zameranou na Eucharistiu, byť spoločenstvom, ktoré je jedno srdce a jedna myseľ.
  • Svätý Otec Pavol VI. upozornil, že každé spoločenstvo musí žiť v jednote s miestnou a všeobecnou Cirkvou, v úprimnom spoločenstve s pastiermi a učiteľským úradom. Pritom sa má snažiť misionársky pôsobiť a vyhýbať sa každému ideologickému uzavretiu.

O spoločenstvách veriacich možno oprávnene hovoriť ako o „veľkej nádeji pre život Cirkvi."