o miništrantskej službe
Služba je dôležitou súčasťou života každého kresťana a v spoločenstve to platí desaťnásobne… snažíme sa, aby sme prinášali ovocie hodné Božích služobníkov a zároveň chceme, aby každý člen nášho spoločenstva zažil požehnanie plynúce zo služby, aby sme boli ako ten, "Ktorý si vzal prirodzenosť sluhu…" Čistotou miništranta rozumieme predovšetkým čistotu srdca, vyvierajúcu z pevnej viery v Ježiša Krista a z vrúcnej lásky k nemu. Miništrant má byť čistý v myšlienkach, slovách i v skutkoch. Nečisté myšlienky sú príčinou straty posväcujúcej milosti. Miništrant sa nemá pozerať na neslušné časopisy, nemá sledovať nevhodné filmy ani televízne programy a nemá neslušne a vulgárne hovoriť. Svojich spolužiakov a kamarátov, ktorí používajú vulgárne slová, má napomínať, a ak to nepomôže, nestretávať sa s nimi. Miništrant sa nemá prehrešovať proti šiestemu prikázaniu, pamätajúc na slová sv. Pavla: ,,A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého?"(1 Kor 6,19) V tomto zmysle má mať neobmedzenú dôveru k svojmu duchovnému otcovi. Nemá sa však prehrešovať ani proti ostatným Božím a cirkevným prikázaniam. Ak sa previní, má oľutovať svoj čin a vo sviatosti zmierenia obnoviť čistotu svojej duše, aby poslanie miništranta mohol vykonávať na osoh sebe aj ostatným. Miništrant je povinný zachovávať telesnú čistotu. Šaty aj obuv musia byť vždy čisté, vlasy ostrihané a učesané. Dôležitá je čistota rúk a nechtov. Upravený a čistý na duši i na tele má miništrant plniť svoje miništrantské poslanie. 
Chlapec, ktorý sa dobrovoľne rozhodne prisluhovať pri liturgických obradoch, by mal byť vzorom predovšetkým pevnou vierou v Pána Ježiša. Svätý Pavol apoštol povedal: ,,A keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol."(1 Kor 13,2)Preto je potrebná láska, ktorá vyplýva z viery v Ježiša Krista. Kto miluje Pána Boha, nepácha zlo, je plný viery, neprotirečí Bohu a koná len dobro. Kto miluje Boha plní si svoje kresťanské povinnosti, pristupuje k sviatostiam, modlí sa a statočne pracuje. Kto miluje Boha, miluje aj blížneho, nenadáva, nerúha sa, neklebetí, neklame, neosočuje, nepodvádza, nekradne. Chlapec, ktorý miluje Pána Boha, má čistý vzťah k dievčatám. Nepohŕda nimi, nevysmieva sa im, neubližuje im, ale chráni a bráni ich česť a svätú čistotu. Taký chlapec je radosťou rodiny i celého kresťanského spoločenstva. Miništrant má byť teda vzorom v kostole, najmä pri slávení svätej omše, ale aj pri iných liturgických obradoch. Má byť vzorom v správaní sa v škole i doma. Má byť úctivý k starším a pomáhať chorým. Lebo nežije sám, ale žije s ním Kristus, ktorý je Cesta, Pravda a Život, ktorý je vzorom všetkým i našim mladým kresťanom.
