FARSKÝ KOSTOL SV. MICHALA, ARCHANJELA   

Kostol má v dedine najčestnejšie miesto – stojí v strede, na výšine, svojou polohou v strede obce, svojimi rozmermi a tvarom vzbudzuje obdiv a úctu. Kostol v Kubachoch je zasvätený sv. Michalovi.

Prvýkrát sa spomína v roku 1332, ale určite bol postavený už skôr, pravdepodobne okolo roku 1294, kedy sa uvádza prvá písomná zmienka o obci Villa de CubachSúčasne s Kubachmi založil Helbrand aj Hranovnicu, vtedy postavili v strede Kubach murovaný kostol, stál tu ako dnes, v strede obce na krížnych cestách, na nízkom kopci v omurovanom dvore a už vtedy trochu malý, pre tak ľudnatú obec.

Nájazdom husitov bol kostol poškodený, ale už v roku 1450 bol aj s vežou znovu opravený a prestavaný. „Svätyňa bola 3, loď 6 siah dlhá a 4 široká. Svätyňa mala 2, loď 3 gotické okná a doskovú povalu. Pôvodná gotická brána na južnej lodi je zamurovaná, na stenách boli 4 chóry, na jednom bol 6 registrový organ. Kostol bol od začiatku zasvätený sv. Michalovi." – Ján Vnecko.

V roku 1676 kúpila obec strieborný kalich od majstra Martina Szolcsanyiho za 36 zl. V roku 1693 boli v kostole 4 oltáre. Na hlavnom bol bohostánok so sochou sv. Michala, bočné: sv. Mikuláš, Panna Mária, sv. Kríž, neskôr sv. Ján Nepomucký. Na veži boli 4 zvony. Záznam z roku 1700 uvádza, že kostol je murovaný a je v dobrom stave. V roku 1705 prevzali kostol luteráni.

V roku 1706 zhorela obec aj s kostolom. „Pri obnovení bolo vidieť, že kostol bol pôvodne konsekrovaný, mal maľované steny, svedčiac, že zakladatelia boli členmi rehole." Kúpený bol malý zvon za 18 zl. V roku 1710 kostol opäť dostali do rúk katolíci. V roku 1715 posvätil hlavný oltár biskup Lukáš Natalis. V roku 1731 počas kanonickej vizitácie bol zhotovený zápis, podľa ktorého je kostol v dobrom stave, hoci predtým zhorel aj s celou obcou. Je opravený, má 3 oltáre. Na hlavnom oltári, rok 1752 bol v prostriedku obraz Najsvätejšej Trojice, nad ním socha sv. Michala, po stranách sochy sv. Petra a Pavla. Bočné oltáre sú 2.

V roku 1797 na veži boli 3 zvony: 14 centový z roku 1763, 8 centový z roku 1797 a 3 centový. Na malej veži nad svätyňou bol najmenší zvon z roku 1797. Na veži boli aj hodiny. Pri vizitácií v roku 1871, biskup konštatoval, že kostol je murovaný, loď má drevený strop, oltáre boli 3. Hlavný s krížom a sochou sv. Michala, bočné so sochou sv. Mikuláša a Pannou Máriou. Murovaný chór bol postavený v roku 1772 a na ňom organ so 6 registrami. 31. marca 1778 udelil pp. Pius VI. kostolu sedemročné odpustky. V roku 1816 bol kostol veľmi poškodený, začalo sa spisovanie škôd. V roku 1819 vyhorela obec aj s kostolom, zhorelo všetko: zástavy, organ, lavice, podlaha, oltáre, len vežové hodiny a zvony zachránil učiteľ Ján Kolárovič.  

Biskupstvo sa rozhodlo postaviť nový kostol. Plán vypracoval J. Pollák. Základný kameň posvätil kubašský rodák vdp. Jakub Šeliga v roku 1820. Pri stavbe kostola pomáhali všetky obce panstva. Staviteľom bol kamenársky majster z Levoče. Oltár zhotovil rezbár Bielopotocký z Levoče, obrazy namaľoval levočský maliar Czaurczik. Zvony boli zavesené do obnovenej veže. Celý náklad stál 5 000 zl. Svätyňa bola vtedy o druhú loď a tri siahy predĺžená. Nový kostol bol dlhý 14 siah. Svätyňa, sakristia a sklad boli zaklepané a pokryté strechou. Úplne dostavaný kostol 30. septembra 1821 požehnal vdp. Ján Andulár, opát – kanonik. Kostol slúžil až do výstavby dnešného kostola v 20. rokoch 20. storočia. V roku 1824 kostol dostal nový organ so 7 registrami.  Na omietke veže pod strechou bol nápis, ktorý v roku 1924 bol už nečitateľný. Prečítať sa dalo iba Ladislaus Episcopus 1821. Do gule veže (bane) bol uložený dvadsiatnik a päťgrošník.

Významnou udalosťou v obci bola prestavba kostola. Farský kostol ešte nebol riadne opravený po požiari v roku 1916. Zhorené strechy kostola a veže boli skromne obnovené a kostol už nezodpovedal počtu farníkov. Na začiatku roka 1925 vdp. Ján Dorník zvolal pred kostol verejné ľudové zhromaždenie, aby sa obyvatelia „vyjadrili, či chcú mať nový kostol namiesto starého, ktorý je už malý a ktorý beztak potrebuje vnútorné opravy." Farníci sa rozhodli požiadať biskupa Mons. Jána Vojtaššáka, aby dal kostol vystavať. Biskup Vojtaššák s prispením občanov, ale najmä rodákov z Ameriky, dal v rokoch 1925-1926 v novogotickom slohu zväčšiť a opraviť tento chrám.

Projekt na prestavbu vyhotovil architekt L. Urínyi zo Spišskej Novej Vsi. Išlo o nadstavbu starého kostola a o prístavbu bočnej lode, ktorá vnútorný priestor kostola značne zväčšila. Súťaž o výstavbu vyhral Jozef Šašinka z Poprad. Nádennícke práce sa zažali na veľkonočný utorok, vtedy začali domáci občania s búraním starého kostola. Drevo, uhlie, vápno poskytlo biskupstvo. Ručné nádennícke práce boli rozpočítané nasledovne: „Na jednu rodinu padlo 86 Kč, na jedno k. jutro 186 Kč. Mnohí občania na výzvu zložili na farskom úrade určitý obnos, z ktorého sa počas žatvy najímali nádenníci, cigáni. Povozníci zvážali kamene z Bystrého (vyše mlyna), vápno zo Spišskej Teplice,... Remeselníci boli z Liptova. Odstránené bolo staré sanktuárium, chór, piliere, klenba. Staré múry boli nadstavené o 3 metre, múry veže o 5 metrov. Na miesto pôvodného sanktuária sa postavila krížna loď. Týmto sa kapacita kostola strojnásobila, vyhotovilo sa aj nové vnútorné zariadenie. Vyhotovil sa nový kamenný oltár, do ktorého boli vložené pozostatky sv. Andreja – Svorada a Benedikta, oltár bol vyhotovený v Banskej Štiavnici spolu s kazateľnicou. Drevo na dlážku pod lavice dal Urbár. Zhotovili sa nové lavice, na nich boli viditeľné „litery", vlastnoručne ich vyrezával a farbil vdp. Ján Dorník. Od neho tiež pochádzal nápis na hlavnom oltári Sv. Michal. Na stenu kostola namaľoval 12 krížikov, kúpil sa aj nový organ od firmy Rieger s 18 registrami, 2 manuálmi a jedným pedálom za 80 000 Kč. Zo starého kostola zostala len veža. Stavebné práce sa skončili za 5 a 1/2 mesiaca. Opravy stáli takmer 400 000 Kč, zariadenie v kostole stálo 181 000 korún.

     

Slávnostná vysviacka kostola sa konala za početnej návštevnosti obyvateľov, vysviacku vykonal biskup Mons. Ján Vojtaššák 29. septembra 1926. Ján Vnecko o novom kostole napísal: „Monumentálna budova táto je teraz, prvá v celom panstve štiavníckom, chvála patrónovi a majstrovi!"

Ostalo staršie náradie z kostola: cibórium z roku 1734, pozlátený medený kalich s nápisom A. R. D. Paul Vitkay, Part. Hrádok, E. Kubach obtulit. Kostol bol vymaľovaný v roku 1937. Počas pôsobenia dekana Vsdp. Pavla Matisa, boli do kostola pridané bočné oltáre Božského srdca a Panny Márie, tým sa rozšíril ich kult. V roku 1969 občania previedli vonkajšiu maľbu kostola a menšie opravy.

Počas pôsobenia farára vdp. Štefana Milana sa začalo s opravou kostola. Kostol bol upravený zvnútra, opravený bol plot, prevedená bola maľba kostola. V roku 1978 bol kostol pokrytý medenou strechou, dovtedajší eternit, bol značne poškodený, pôvodným eternitom zostala pokrytá len veža.

    

Farár Mons. Jozef Jarab podstatne upravil vnútro kostola podľa nových liturgických predpisov – rok 1985. Miesto starých oltárov obstaral nový a vyzdobil vnútro kostola novými cennými reliéfmi od Petra Hložníka a v roku 1987 aj sochou sv. Michala Archanjela od akademického maliara Hudzíka.  

Svätostánok a drevorezbu Goglota vytvoril sochár Martin Barnáš z Kežmarku, podľa návrhu vdp. Jozefa Šipoša. Svätostánok bol požehnaný a po eucharistickej pobožnosti bolo doň slávnostne uložené cibórium s Eucharistiou dňa 12. septembra 2008. Drevorezbu Golgota v rokoch 2009 – 2010 vytvoril rezbár Barnáš podľa týchto slov z písma: „Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: "Žena, hľa, tvoj syn!" Potom povedal učeníkovi: "Hľa, tvoja matka!" A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe." (Jn 19, 25-27). Inštalácia drevorezby v kostole bola 16. septembra 2010. Golgota vznikla vďaka podpore farského úradu a značných zbierok veriacich.

 

Počas pôsobenia dekana Vsdp. Jozefa Sisku, boli do kostola nainštalované okna s vitrážami: Sv. Michal, Gabriel, Rafael a Anjel strážca. V roku 2018 prebiehala oprava veže kostola.