Vysluhovanie sviatostí

Sviatosť krstu

  • Kódex kánonického práva o vysluhovaní sv. krstu hovorí: Aby sa dieťa dovolene pokrstilo, sa vyžaduje:
  • aby rodičia, aspoň jeden z nich alebo kto ich zákonne zastupuje, súhlasili;
  • aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod. (Kán. 868 – § 1)
  • Smernice pre veriacich farnosti – rodičov alebo zákonných zástupcov dieťaťa:
  • Sviatosť krstu dieťaťa – sa bude  vysluhovať  vo  sv. omši, aby sa zvýraznilo rodinné spoločenstvo farnosti vždy 3.nedeľu v mesiaci. V odôvodnených prípadoch podľa osobnej dohody rodičov s kňazom. Pred krstom dieťaťa je však nutné absolvovať krstnú náuku. Po jej ukončení rodičia spolu s kňazom vyplnia žiadosť o krst dieťaťa /krstný lístok/, ostatné údaje ako napr. dátum narodenia a deň krstu dieťaťa sa dopíšu po oznámení o jeho narodení.
  • Krstné náuky v našej farnosti sa konajú  každé 2-3 mesiace. Je potrebné, aby sa ich zúčastnili /rodičia+krstní rodičia/, ktorí požiadajú o vyslúženie sv. krstu pre svoje dieťa v našej farnosti. Ak sú krstní rodičia z inej farnosti, môžu sa zúčastniť krstnej náuky vo svojej farnosti a vyžiadajú si od kňaza potvrdenie o jej absolvovaní.  Krstnú náuku je možné absolvovať už pred narodením dieťaťa. Aktuálne dátumy krstných náuk sú vždy zverejnené v  sekcií farské oznamy - týždenný program. Následne po narodení dieťaťa príde jeden z rodičov na Farský úrad s rodným listom dieťaťa a upresní sa termín udelenia sv. krstu.
  • Krstní rodičia majú mať 16 rokov, prijaté iniciačné sviatosti, nesmú byť postihnutí cirkevným trestom, a ak vedú spoločný život, majú žiť v sviatostnom manželstve.
  • Okrem vyššie uvedeného čas a miesto vysluhovania sv. krstu:
  • – v nebezpečenstve smrti dieťaťa hneď, čo môže urobiť aj laicky veriaci;
  • – z vážnych príčin podľa stavu dieťaťa, alebo za mimoriadnych okolností aj po sv. omši;
  • Miestom vysluhovania sv. krstu je farský kostol, tam kde je krstný prameň, v mimoriadnych prípadoch aj mimo kostola;
  • – v inej farnosti, ak je vážny dôvod – len so súhlasom tzv. licenciou vlastného farára.
  • Po krste viaže rodičov povinnosť a to z vďačnosti voči Bohu i z vernosti voči úlohe, ktorú na seba vzali, viesť dieťa k poznaniu Boha, ktorého adoptívnym dieťaťom sa stalo. Tak isto majú dieťa pripravovať na birmovanie a sväté prijímanie. V tomto poslaní im má farár pomáhať vhodnými prostriedkami. (Obrad krstu detí, SSV, Trnava 1976, str. 16)

Sviatosť birmovania

  • pobirmovaným dáva osobitný dar Ducha Svätého, aby sa hlbšie včlenili v Krista, pevnejšie spojili s Cirkvou, a obdarúva ich silou, aby ako praví svedkovia šírili a bránili v kresťanskú vieru slovom a skutkom.
  • „Sviatosť birmovania môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný. Keďže krst, birmovanie a Eucharistia tvoria jednotu, ´veriaci sú povinní prijať túto sviatosť vo vhodnom čase´, lebo sviatosť krstu je síce bez birmovania a Eucharistie platná a účinná, ale uvádzanie do kresťanského života ostáva neúplné. (KKC 1306)
  • Príprava na birmovanie má viesť kresťana k intímnejšiemu zjednoteniu s Kristom, k živšej dôvernosti s Duchom Svätým, s jeho činnosťou a s jeho darmi a vnuknutiami, aby mohol lepšie vziať na seba apoštolské povinnosti kresťanského života. Preto sa má birmovná katechéza usilovať o prebudenie vedomia príslušnosti ku Kristovej Cirkvi, a  to tak k všeobecnej Cirkvi, ako aj k farskému spoločenstvu, ktoré má osobitnú zodpovednosť za prípravu birmovancov. (KKC 1309)
  • Vo farnosti sa vysluhuje veriacim sviatosť birmovania minimálne každých 5 rokov, častejšie po dohode s miestnym ordinárom po príprave, ktorá trvá minimálne 1 rok a osvedčení kresťanskej viery, života čakateľov (birmovancov). Okrem vážnej príčiny je birmovanec povinný navštevovať aj školskú katechézu.
  • Birmovný rodič – jeho úlohu definuje Kódex kánonického práva: „Birmovanec má mať podľa možnosti birmovného rodiča, ktorého úlohou je starať sa, aby sa pobirmovaný správal ako opravdivý Kristov svedok a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia." (Kán. 892)
  • Birmovným rodičom môže byť len ten kresťan – katolík, ktorý:
  1. – prijal Eucharistiu a sv. birmovania;
  2. – má úmysel plniť vyššie uvedenú úlohu birmovného rodiča;
  3. – zavŕšil šestnásty rok života (z oprávneného dôvodu farár, alebo vysluhovateľ sv. birmovania môže pripustiť výnimku);
  4. – vedie život primeraný viere (pristupuje pravidelne k sviatostiam);
  5. – nebol postihnutý nijakým cirkevným trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným;
  6. – nie je otcom alebo matkou birmovanca.

Pomazanie chorých

  • Sviatosť  pomazania chorých je sviatosť, v ktorej sa vážne chorému veriacemu skrze pomazanie olejom a modlitbou kňaza, udeľuje Božia milosť na spásu duše a často aj prirodzené zdravie tela. V tejto sviatosti Ježiš Kristus pomáha chorému na tele i na duši, uľavuje mu v bolesti a posilňuje ho v slabosti. V evanjeliách čítame, že chorí sa snažili Ježiša dotknúť, (Mk 3, 10; 6, 56) „lebo vychádzala z neho sila, ktorá uzdravovala všetkých" (Lk 6, 19). Tak aj dnes sa nás Kristus vo sviatostiach aj naďalej „dotýka", aby nás uzdravoval. A táto sviatosť, ako učí Cirkev (porov. KKC 1527) udeľuje osobitnú milosť kresťanovi, ktorý prežíva stav ťažkej choroby, alebo nevládnosti v starobe.
  • Vysluhovateľmi sviatosti pomazania chorých sú iba biskupi a kňazi (porov. KKC 1516).
  • Matéria sviatosti, čiže viditeľným znakom sviatosti pomazania chorých je olej, pomazanie olejom a vkladanie rúk. Používa sa olivový olej posvätený biskupom na Zelený štvrtok. V súrnom prípade sa pripúšťa aj iný olej rastlinného pôvodu (slnečnicový, ľanový a pod.). Za takýchto okolností ho môže posvätiť každý presbyter (kňaz) bezprostredne pred udelením pomazania. Zvyšok po pomazaní vytrie vatou a vatu spáli.
  • Forma sviatosti spočíva v slovách sviatostnej formuly, ktorá sprevádza pomazanie, čiže keď kňaz pomaže čelo a dlane chorého a pritom povie: „Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. Amen". Mazanie čela a rúk znamená, že sa sviatosť vzťahuje na človeka v jeho celistvosti ako mysliacu a konajúcu bytosť (hlava – rozum, ruky – činy). Vo východnom obrade (gréckokat. cirkvi) je pomazanie aj na iných častiach tela.
  • Prijímateľom sviatosti pomazania chorých má a môže prijať každý kresťan – katolík, ktorý je pre vážnu chorobu alebo starobu v nebezpečenstve smrti. Ten istý veriaci ju môže prijať viackrát v živote, ak sa jeho zdravotný stav zhorší alebo upadne do ďalšej ťažkej choroby. Odporúča sa pred operáciou, aj keď sa vykonáva bežne, pretože každá operácia v sebe zahŕňa určité riziko smrti. Prijať ju môžu aj ťažko choré deti, ktoré užívajú rozum natoľko, že sviatosť im môže byť posilnením. Pred udelením tejto sviatosti by chorý, ak je toho schopný mal prijať sv. zmierenia a potom aj sv. Oltárnu. Udeľovanie svätého pomazania chorým je možné aj hromadne, napríklad počas svätej omši. K hodnému prijatiu je však potrebný stav milosti. V nutnom prípade stačí aj nedokonalá ľútosť.
  • Sviatosť  pomazania chorých sa vysluhuje tým, ktorých zdravotný  stav je vážne ohrozený, aj keď je to dieťa, alebo dospievajúci kresťan. Nie nutné prijímať, túto sviatosť, len preto, že niekto je v dôchodkovom veku, čiže sa považuje za staršieho, avšak je bez vážnej a ťažkej choroby. V minulosti sa táto sviatosť zvyklo vysluhovať pred úmrtím, z čoho sa vytvorilo nesprávne pomenovanie a chápanie ako „posledné pomazanie". Cirkev učí, že sviatosť pomazania chorých bola nazvaná aj „sacramentum exeuntium" – „sviatosť odchádzajúcich" (KKC 1523) a pripomína, „že podobne ako sviatosti krstu, birmovania a Eucharistie tvoria jeden celok, ktorý sa volá sviatosti uvádzania do kresťanského života, tak sviatosti pokánia, pomazania chorých a Eucharistia ako viatikum sú na konci kresťanského života sviatosťami, ktoré pripravujú na nebeskú vlasť alebo sviatosťami, ktorými sa končí pozemské putovanie." (KKC 1525)
  • Ak sa udeľuje sviatosť  pomazania chorých v domácnosti – príprava: položiť na stôl obrus (biely), krížik, sviečky (2), pohár so svätenou vodou a pri ňom vetvička (myrty alebo ihličnatého stromu), pohár s obyčajnou čistou vodou a vata.
  • Osobitná  milosť sviatosti pomazania chorých má  tieto účinky:
    spojenie chorého s Kristovým utrpením pre jeho vlastné dobro a pre dobro celej Cirkvi;-  posilu, pokoj a odvahu kresťansky znášať utrpenia choroby alebo staroby;- obnovuje dôveru a vieru v Boha a posilňuje proti pokušeniam zlého ducha,t. j. proti pokušeniu malomyseľnosti a úzkosti pred smrťou;-  odpustenie hriechov, ak ho chorý nemohol prijať vo sviatosti zmierenia;-  navrátenie zdravia, ak to osoží duchovnej spáse;-  prípravu na prechod do večného života.
  • „Je povinnosťou duchovných pastierov poučiť veriacich o blahodarných účinkoch tejto sviatosti. Veriaci nech povzbudzujú chorých, aby si zavolali kňaza a prijali túto sviatosť. Chorí nech sa pripravia, aby ju prijali s dobrými dispozíciami za pomoci svojho duchovného pastiera a celého cirkevného spoločenstva, ktoré je pozvané zahrnúť celkom osobitným spôsobom chorých svojimi modlitbami a svojho bratskou pozornosťou."  (porov. KKC 1516)

Sviatosť manželstva – pastoračná príprava

  • Kódex kánonického práva  o príprave k sv. manželstva hovorí:
  • Duchovní pastieri sú povinní starať sa, aby vlastné cirkevné spoločenstvo poskytovalo veriacim pomoc, ktorou sa manželský stav má uchovávať v kresťanskom duchu a napredovať v dokonalosti. Túto pomoc treba predovšetkým poskytovať:
  • 1. kázaním, katechézou, primeranou deťom, mládeži a dospelým, ba aj používaním spoločenských oznamovacích prostriedkov, pomocou ktorých veriaci majú dostávať poučenie o význame kresťanského manželstva a o úlohe kresťanských manželov a rodičov;
  • 2. osobnou prípravou na uzavretie manželstva, ktorou sa snúbenci majú uspôsobiť na svätosť a povinnosti svojho nového stavu;
  • 3. obohacujúcim liturgickým slávením manželstva, z ktorého má byť zjavné, že manželia naznačujú tajomstvo jednoty a plodnej lásky medzi Kristom a Cirkvou a majú na ňom účasť;
  • 4. napomáhaním manželov, aby sami verným zachovávaním a chránením manželskej zmluvy dosahovali v rodine deň čo deň svätejší a plnší život. (Kán. 1063)
  • Katolíci, ktorí ešte neprijali sviatosť birmovania, majú ju pred pripustením k manželstvu prijať, ak je to možné bez veľkej ťažkosti. Aby snúbenci s úžitkom prijali sviatosť manželstva, nástojčivo sa im odporúča, aby pristúpili k sviatosti pokánia a prijali najsvätejšiu Eucharistiu. (Kán. 1065 – § 1. a § 2.)
  • Pri miešanom manželstve (katolícka stránka s nekatolíckou, napr. evanjelickou) sa sobášna sv. omša môže sláviť iba s povolením miestneho ordinára. Pri manželstve rozdielneho náboženstva (katolícka stránka s nepokrstenou) sa sobášny obrad koná bez svätej omše (Ordo matrimonii, bod 15 a 16).
  • Ak snúbenci z vážnych dôvodov nemôžu absolvovať prípravu u vlastného farára, je možné ju absolvovať u iného kňaza, ktorý o tom vydá písomné potvrdenie. Doporučuje sa účasť na predmanželských kurzoch, ktoré sa poriadajú aj v našej spišskej diecéze (alebo v UPC), kde po ich absolvovaní dostávajú snúbenci o tom potvrdenie (prinesie sa kňazovi).
  • Riadnym miestom uzatvárania manželstva je kostol. Manželstvo medzi katolíckou a nepokrstenou stránkou môže byť v kostole alebo na inom vhodnom mieste - nie však v kaplnke, na hrade alebo zámku. Na tieto prípady je potrebný súhlas ordinára diecézy.
  • Dôležité organizačné smernice pre snúbencov – veriacich farnosti